Mušky

Autor: Michaela Hornakova | 6.11.2013 o 13:15 | Karma článku: 9,54 | Prečítané:  464x

Bývať vo vinárskom kraji je úžasné a keď mám vinice pod oknami, viac mi netreba. Už nekočíkujem dieťa medzi panelákmi. Som pozorovateľom života vo vinici. Na jar sa dívam ako sa vinič začína zelenať a rastú nové konáriky. Zrazu sú všetky nové výhonky preč a iba dva, čo ostali, sú priviazané. Všetky kríky vyzerajú ako jeden. V lete sledujem, ako sú z malých bobuliek väčšie a väčšie. Teším sa ako sa im darí. Na jeseň, keď sú už bobule riadne, sa nestačím diviť, koľko práce sú tí ľudia okolo hrozna schopní urobiť. A potom, zrazu sú strapce preč, pride jeseň, listy opadajú a začínajú lietať musky.  Mušky, ktoré sa vyhliahnu na  kopách hroznových šupiek a keď už majú hrozna dosť, snažia sa dostať ku mne domov.

Vonku lietajú v rojoch a keď otvorím dvere, rýchlo letia dovnútra, aby som im náhodou nezabuchla pred nosom. Sieťky na oknách sú márne, tie potvory sú asi menšie, alebo sa vedia dočasne zmenšiť, aby splnili svoju misiu. Nasťahovať sa. Ku mne.

Najskôr je ich pár a potom zrazu, jedného dňa, schová moje staršie dieťa nedojedené jablko, tak, aby som ho nedajbože nenašla a mušiek sú zrazu stovky. Zletia sa na každý kúsok potravy, ktorý hneď neupracem, na pohár s džúsom, ktorý sa rozhodnem dopiť až za päť minút. Vyhlasujem pohotovosť.

Striehnem na mušky.  Keď vidím, že sa ich zhrčilo niekde viac, utekám ich rýchlo pochytať. Ale chyba, potvory majú asi nejaký radar, lebo odletia skôr ako sa ja zaženiem utierkou. Vyťahujem silnejšie zbrane. Mám vysávač a poľujem. Ale čo to, niektoré, s pomalšími reflexami síce chytím, ale tie ostatné letia preč. Vyhlasujem vojnu. Volám na pomoc manžela. V tomto dome bývame my.

Plánujeme útok. Priamočiaro to s protivníkom nejde, musíme vymyslieť nejaký sofistikovanejší plán. Nalejeme do pohára ocot, zakryjeme igelitom, urobíme doňho minidierky a čakáme, či náš plan výjde. Snáď tam musky vlezú, nacucajú sa, pospia a nebudú vládať vyletieť von. A keď aj áno, tak netrafia do tej malej dieročky. Ráno, čuduj sa svete, v pohári je kopec mŕtvol. Asi to vyšlo. Na druhý deň znovu. Zdá sa, že vyhrávame. Na štvrtý deň je síce v pohári kopec mŕtvol, ale na ňom kopa čulých mušiek. Čo ich prišli zachrániť???

Vylievam ocot, mŕtvolky posielam dolu odtokom a vyťahujem znovu vysávač. Nevzdávam sa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?