Pravda o materskej dovolenke

Autor: Michaela Hornakova | 12.8.2013 o 22:59 | Karma článku: 14,31 | Prečítané:  2190x

Nedávno som videla video, ktoré pojednáva o pravde o materskej dovolenke. Upravená žena s asi dvojročným dieťaťom pozerajú telku, okolo nich poriadok, dokonalá pohoda. Zrazu pri dome parkuje manžel. Žena sa rýchlo postaví a začne rozhadzovať veci okolo seba, dieťaťu namočí ruku do nejakého jedla a rozmazáva ho po stole, po dieťati, po sebe, rozstrapatí si vlasy. Keď manžel zbadá zúboženú manželku, vezme jej dieťa z rúk so slovami, choď si trochu oddýchnuť, ja sa oňho postarám. Pobavila som sa, priznávam.   A teraz moja realita.

Miesto: domácnosť

Obsadenie: matka, dve deti - 3 roky a 1 rok, pes

Prebúdzanie:

Vstávame o 6:30 a každé ráno začína očakávaním, čí sa zobudíme rovnako ako sme išli spať. Najčastejšie sa budíme v manželskej posteli dve s Hankou. Tatino spí vedľa v izbe s Olinkom, lebo Oli sa v noci zobudil, prišiel do spálne a metal sa zprava doľava. Tatino to nevydržal a išiel s ním spať vedľa. Niekedy sa zázračne zobudíme v posteli traja, ja, Hanka a tatino. Oli spal celú noc sám v posteli, juchu. Niekedy sme tam štyria, Olinko prišiel tíško, hneď zaspal a my sme to ani nezistili. Alternatíva, že by sme sa v posteli zobudili dvaja, ja a tatino, ešte nenastala.

Obliekanie:

Tatino ide so psom a mňa čaká obliekanie. Najskôr Oli. Vyzliecť, vycikať, obliecť, umyť zuby. Pritom Hanka lozí/chodí/padá a kričí. Potom Hanka. Vyzliecť, prebaliť, obliecť. Pritom Olino asistuje. Potom ja. Olino sa s niečim hrá a Hanka kričí z postieľky. Striedavo zúfalo, to keď ma nevidí a nadšene, keď sa jej objavím vo výhľade. Zuby dnes opäť nestíham, snáď sa nájde chvíľka cez deň. Všetci sme prezlečení, ideme na raňajky.

Raňajky:

Raňajky máme u nás ako v hoteli, lebo náš tatino, keď vyvenčí psa, urobí nám všetkým raňajky. Sadáme si k stolu a ticho raňajkujeme. No, to bolo v inom filme. U nás sa kričí. „Mamináááá, aha ako domiešavač sype betón.“ „Olinko, papaj aj rožok nie len šunku.“ „E,e, ja mám rád iba šumku.“ „AAAAAAA“ to je Hanka. Raz z nej bude operná speváčka, lebo to, čo jej vychádza z hrdla, nie je len také obyčajné A. „Ja už by som sa raz chcel najesť v kľude.“ Počujem ako si popod nos hovorí môj manžel.  „Snívaj ďalej, miláčik.“

Traja a pes:

Tatino odchádza do práce a my zostávame doma. A kolotoč začína. Okolo mňa lietajú lietadlá, jazdia nákladiaky, sype sa štrk, opravujú sa pneumatiky. Niekedy mám pocit, že sa všetko deje naraz a ja len počujem „Mamináááá, pozri. Maminkáááá, nejde mi to opraviť. Mamináááá, pozóoor, ide auto a ty stojíš na ceste.“ Cesta u nás znamená plávajúca podlaha a chodník je koberec. Chodci sa môžu zdržiavať iba na koberci, keď jazdí auto, to dá logiku. Do toho dávam pozor, aby si moje ešte nie úple samostatne chodiace dieťa nerozbilo hlavu, nevybralo všetku hlinu z kvetináča a pomaly ju nezjedlo, nevopchalo si do nosa alebo iného otvoru zabudnutú pneumatiku alebo lego, nerozhrýzlo káblik od počítača alebo neliezlo samo po schodoch, lebo veď, pre boha, ešte to samo nevie, len mu to nedokažem vysvetliť.

Medzitým sa snažím spratať zo stola, vyložiť, naložiť umývačku. Oprať. Občas aj povysávať, lebo ten pes keď sa otrasie, máme na podlahe kopec chlpov a potom ich nachádzam v ústach, ušiach, nose jedného alebo druhého dieťaťa.

A prichádza obed. Čo by som len dnes uvarila. Istota je papiňák, doňho hodiť mäso, zeleninu a zemiaky a len čakať. Lebo veď toľko sa toho okolo mňa deje. Dnes sa Hanka rozhodla, ze už sa nebude pri chodení držať dvoma rukami ale len jednou, takže padá častejšie a Oli zistil, že hadzáť sa po gauči je väčšia sranda ako po zemi. A variť a do toho vydávať nejaké upozornenia a zachraňovať životy sa mi dnes nechce.

Obed uvarený, jeme. „Maminááá, ja nemám rád hrášok.“ „Tak hrášok nejedz a zjedz iba mäsko so zemiakmi.“ „Ale ja nemám rád hrášok, ja to nebudem jesť.“ „Odkedy nemáš rád hrášok? Veď zo záhradky si papal hrášok jedna radosť.“ „A to je ten zo záhradky?“ „No jasné, som ho obrala, umyla a dala do mrazáku.“ „Tak ten mi chutí.“ Zahlási Olino a už tlačí hrášok aj všetko ostatné. Bože, takto klamať malému dieťaťu. Medzitým kŕmim menšie dieťa, zje tri lyžičky, hodí na mňa úsmev od ucha k uchu a už som celá opľutá. Aká sranda. A do toho sa snažím aj ja niečo zjesť. „Mamináááá, dávaj mi, prosííííím.“ No, už som dojedla.

Spánok:

Keď uspím Hanku, prichádza najväčšia výzva dňa, uspávanie Olinka. Ležíme v posteli a rozprávam rozprávku. Počúva, občas sa niečo pýta, pohoda. Ale ja pomaly zaspávam. Snehulienka už nebeží lesom, ale počujem sa z diaľky ako hovorím niečo o tom, že treba zaplatiť poistku na auto. „Mamina, ale veď tam auto nie je.“ Jaj, tak nič, kde sme skončili. Polievočka u trpaslíkov...pomaly sa mení na hordu špinavého prádla, ktorú by som mala dať do práčky. Zaspávam. O pár minút sa budím. Olino pri mne nie je, všade je hrobové ticho. Panika, stres. Malá spí a ja idem s malou dušičkou dole do obývačky. Oli leží na gauči a hrá sa s autíčkami. Chvála bohu. „Oli, tebe sa nechcelo spať?“ „Nie, maminka, ja som ťa uspal a išiel som sa hrať.“ Ešte, že tak.

A takto nejako až do večera. Prádlo sa už dávno vypralo. No a čo, že leží v práčke o hodinu, dve, tri,  dlhšie ako treba, prežijeme.

Vyslobodenie:

„Tatinoooooo!“ Oli beží k autu a ja mám druhé dieťa na rukách a šťastný úsmev na tvári. Tatino si berie jedno dieťa a mne zostáva iba jedno.

 

Osem hodín je tu a my  distribuujeme deti pred spánkom. Staršie s tatinom do detskej izby a ja s malou do spálne. O pol deviatej sa stretávame v obývačke. Dve postavy sedia na gauči. „Aký si mala deň?“ Rozmýšľam. Vlasy strapaté, zuby neumyté, spotená, unavená, šťastná. „Celkom v pohode.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?